Preskočiť na obsah

Nikolaos Kabasilas

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O jeho rovnomennom strýkovi, byzantskom teológovi, ktorý prijal po vstupe do kláštora nové meno pozri Neilos Kabasilas.
svätý
Nikolaos Kabasilas
byzantský teológ a učenec
Nikolaos Kabasilas
Biografické údaje
Narodenie1322/1323
Solún
Úmrtiepo 1391
Konštantínopol?
Uctievanie
Svätorečenie1982
CirkevPravoslávna cirkev
Sviatok20. jún

Svätý Nikolaos Kabasilas (iné mená pozri nižšie; *medzi 1319 až 1323, Solún – † po 1391, Konštantínopol?) bol byzantský pravoslávny mystik, „jeden z najväčších stredovekých teológov“[1], všestranný učenec. Umiernený nasledovník hésychazmu. Jeho dielom vrcholí vývoj byzantskej mystiky.“[2] Venoval sa aj sociálnym otázkam.[3]

Niekoľko málo informácií, ktoré sa o ňom zachovali, pochádza z jeho diel, poprípade z iných dobových prameňov, najmä listov.[4][5] Z matkinej strany pochádzal z rodu Kabasilovcov a bol synovcom Neila Kabasilu.[6] V roku 1982 bol Pravoslávnou cirkvou prehlásený za svätého, jeho sviatok pripadá na 20. júna.[7] Jeho teológia bola uznávaná aj katolíkmi.[1]

Mená

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Nikolaos Kabasilas, Nikolaos Kavasilas, Nikolaos Kavásilas (gr. Nικόλαος ὁ Kαβάσιλας)[8]
  • Nikolaos Chamaetas Kabasilas alebo Nikolaos Chamaetas Kavasilas (gr. Xαμαετάς)[8]
  • Nikolaos Chamaetos Kabasilas alebo Nikolaos Chamaetos Kavasilas (gr. Xαμαετος)[3][2]
    • pozn. Chamaetos bolo jeho rodinné meno po otcovi, za svojho života však prijal rodinné meno svojej matky.[3] Iný prepis mena je Chamaetós[4].
  • Nikolaj Kavásilas[9][4], Nikolaj Kabasilas[10][11], Nikolaj Kabasila[12] (- tvar Nikolaj prevzatý z ruštiny)[13]
  • Nikolaus Kabasilas[14], Nikolas Kavasilas[15], Nicolas Cabasilas[16]
  • Mikuláš Kabasilas[17][18][15]
  • lat. Cabasilas Nicolaus[19]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Nikolaos sa narodil v Solúne niekedy okolo roku 1322. Vyrastal v zbožnom, hésychastickom prostredí, jeho učiteľom bol jeho strýko Neilos Kabasilas. Jeho duchovným otcom bol Dorotheos Blates, solúnsky asketik, zakladateľ jedného zo solúnskych kláštorov.[4][20][5] Po štúdiách v rodnom meste odišiel študovať do Konštantínopola, kde pôsobil jeho strýko Neilos. Okrem bežného vzdelania vo filozofii a rétorike študoval aj matematiku, astronómiu a právo.[6][3] Dôraz kládol na štúdium Svätého Písma.[5] V Konštantínopole sa spoznal s Jánom Kantakuzénom. Jeho spolužiakom na štúdiách bol Démétrios Kydones, prostredníctvom ktorého sa Nikolaos oboznámil so západným tomizmom.[1]

Kantakuzénos bol v roku 1347 korunovaný za cisára a na výslnie sa dostalo hnutie hésychastov. Nikolaos sa ako značne vzdelaný človek stal blízkym spolupracovníkom a hlavným radcom Jána VI. Kantakuzéna. Okrem jeho politickej podpory vystupoval aj v sporoch o hésychazmus. V roku 1348 Palamu sprevádzal v Solúne a na Athose.[20] Napísal pojednanie proti Nikéforovi Grégorovi i skeptikom.[1] Podľa starších hypotéz mal byť v roku 1353 jedným z troch kandidátov za konštantínopolského patriarchu, dnes sa však usudzuje, že išlo o jeho strýka Neila.[5] Po cisárovej abdikácii (1354) sa utiahol do ústrania, kde tvoril.[4][6][3][2]

V roku 1362 sa vrátil do rodného Solúna, kde sa pokúsil získať späť časť rodinných majetkov zhabaných pred tým zélótmi a Srbmi. V tomto čase zomrel Nikolaov otec i strýko Neilos, jeho matka vstúpila do kláštora. Je možné, že v tom čase tiež vstúpil do kláštora. Po návrate patriarchu Filothea na stolec sa Nikolaos vrátil do Konštantínopola, kde žil pravdepodobne v Kláštore svätého Juraja v Mangane. Zomrel asi niekedy po roku 1391, keďže v tomto roku mu ešte cisár Manuel II. poslal list. Nie je isté, či pred smrťou prijal kňazskú vysviacku.[4][5][6]

Dielo a myslenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Nikolaos Kabasilas
Nikolaos Kabasilas
Osobné informácie
Národnosťbyzantská
PríbuzníKabasilovci, Neilos Kabasilas (strýko)
Dielo
Žánreduchovný spis
Obdobiebyzantská literatúra
TémyBoh, kresťanstvo,
Literárne hnutiehésychazmus (čiastočne)
Významné práceŽivot v Kristovi, Komentár k Božskej liturgii, Tri homílie k cti Panne Márie

Kabasilas bol plodným autorom. Jeho najznámejším dielom je duchovno-asketický spis Život v Kristovi (gr. Περὶ τῆς ἐν Χριστῷ ζωῆς – Peri tes en Kristó zóes), ktorý je považovaný za jeden z „najvýznamnejších spisov kresťanskej literatúry.“[6] Dielo sa skladá zo 7 častí (kníh).[21] Má christologické, pneumatologické, sakramentologické, antropologické a ekleziologické črty. Duchovný život človeka prirovnáva ku Kristovmu životu,[6] objasňuje zjednotenie človeka s Bohom skrz Božiu ikonómiu.[4] Božia spravodlivosť podľa Kabasila plodí božské ospravedlnenie (dikaióza). Človek bol zranený svetskou podstatou a Kristovo utrpenie je liečbou tejto rany. Kristus tak v jeho myslení veľkým Tajomstvom znovu integruje božský obraz do ľudskej prirodzenosti. Stavia sa proti názoru, podľa ktorého je život mníchov jediným skutočným životom v Kristovi, Božia činnosť sa odohráva vo sviatostnom živote, pričom najviac rozvádza teológiu krstu, myropomazania a Eucharistie. Dôraz kladie tiež na duchovnú modlitbu.[1][21]

O liturgii Jána Zlatoústeho pojednáva Komentár k Božskej liturgii, ktorý završuje spis Život v Kristovi. Ide „jedno z najdôležitejších vysvetlení kresťanského sviatostného uctievania, ktoré existuje“[22]. V diele sa vyhradil proti Latinom[2] (kap. 29 – 30)[21]. Argumentoval proti ich poňatiu Eucharistie či otázke epiklézy.[3][8] Nešlo však o skutočnú polemiku.[20] I napriek tomu bolo dielo uznávané aj na kresťanskom Západe. Počas Tridentského koncilu bolo dokonca použité počas argumentácie o katolíckej omšovej tradícii.[21][1]

Napísal tiež Tri homílie k cti Panne Márie. Mária je predmetom Kabasilovho veľkého záujmu. Spolu s Kristom je cieľom stvorenia a nemožno ju od Krista oddeliť.[6] Zároveň však zachováva nekompromisný christocentrizmus, pričom nehovorí o žiadnom inom druhu života, okrem liturgického a sviatostného. Kristus je stredom a cieľom vesmíru, syntézou stvorených a nestvorených podstát.[1]

Život v Kristovi, Komentár k Božskej liturgii a homílie k Panne Márii niektorí autori považujú za trilógiu či triptych Kabasilových hlavných diel.[5]

Okrem toho napísal tri exegetické diela o videniach proroka Ezechiela, Reči o utrpení a nanebovstúpení Pána[4] či prácu Proti Pyrronovi[9] zameranú proti skeptikom a vplyvu Sexta Empirika na jeho súčasníkov.[21] Neskorší patriarcha Geórgios Gennadios Scholarios vyzdvihol autentickosť Kabasilovho myslenia a označil ho za „ozdobu Kristovej Cirkvi“[4].

Ako jeden z mála byzantských filozofov sa zaujímal tiež o sociálne otázky. Písal o úrokoch a vyhradil sa proti sekularizácii kláštorných statkov, hoc i na potrebné účely (nábor vojsk, oprava opevnení). Svojou politickou angažovanosťou prejavoval spoločenské vedomie. Zaujímal sa o ekonomické a inštitucionálne nerovnosti.[22] Podľa uznávanej argumentácii I. Ševčenka spis nebol namierený proti hésychastom, ako sa predpokladalo skôr.[3] Písal tiež oslavné reči (enkomiá), napr. na svätých Démétria, Theodóra, Mikuláša, Jakuba mladšieho a troch hierarchov.[21]

Kabasilove diela sú koncentráciou celého byzantského myslenia. Predstavujú však aj reakciu na agnostické postoje odporcov hésychastov.[4] V jeho pojednaní sa zaväzuje brániť moc schopnosti poznania a ľudskej morálky. Kabasilova optimistická teória poznania predstavuje revidovanú kresťanskú verziu aristotelizmu a zbrojí proti Grégorovej epistemológii. Jeho myslenie bolo čiastočne ovplyvnené hésychazmom. Vo všeobecnosti však nijak zásadne nevychádza z učenia Gregória Palamu[20] a hoci nie priamo, vystupuje niekedy aj proti radikálnejším formuláciám niektorých palamistov.[1] Dokonalý vládca má byť podľa neho v platónskom duchu silný, vzdelaný a spravodlivý.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g h Nicholas Chamaetos Kabasilas. In: Encyclopedia of Medieval Philosophy. Ed. Henrik Lagerlund. Dordrecht : Springer, 2011. ISBN 978-1-4020-9730-0. S. 873 – 875.
  2. ↑ a b c d Kabasilas, Nikolaos Chamaetos. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 242.
  3. ↑ a b c d e f g h KABASILAS, NICHOLAS CHAMAETOS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 1088. (po anglicky)
  4. ↑ a b c d e f g h i j ZOZUĽAK, Ján. Nikolaj Kavásilas a kríza byzantskej spoločnosti v 14. storočí. Konštatínove listy (Nitra: Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre), roč. 13, čís. 2, s. 89 – 98. Dostupné online [cit. 2021-07-07]. ISSN 2453-7675. DOI: 10.17846/CL.2020.13.2.89-98.
  5. ↑ a b c d e f Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. L. Nikodim – Nikon. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2018. ISBN 978-5-89572-057-8. S. 521 – 537.
  6. ↑ a b c d e f g KABASILA, Mikuláš. In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 457 – 458.
  7. ↑ Cabasilas, St. Nicholas. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 259. (po anglicky)
  8. ↑ a b c Cabàsila, Nicola In: Enciclopedia Treccani [online]. [Cit. 2021-07-04]. Dostupné online. (po taliansky)
  9. ↑ a b ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 56, 166.
  10. ↑ Sv. Nikolaj Kabasilas. Problematika teológie, mystiky a filantropie : zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie pri príležitosti 620. výročia zosnutia svätého Nikolaja Kabasilu. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Pravoslávna bohoslovecká fakulta, 2013. ISBN 978-80-555-0923-5.
  11. ↑ Pravoslávny kalendár 2018 = Pravoslavnij kalendar 2018 : ročenka s kalendáriom a duchovným čítaním. Prešov : Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, 2017. ISBN 978-80-89643-05-9. S. 64.
  12. ↑ ŠAK, Štefan. Svätý Nikolaj Kabasila a jeho dielo "Život v Christu". Acta Patristica : vedecký recenzovaný akademický časopis zameraný hlavne na oblasti patrológie, teológie, religionistiky, biblistiky, hermeneutiky, filozofie, pedagogiky, psychológie, sociológie a svetových a cirkevných dejín (Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove), roč. 5, čís. 11, s. 131 – 139. ISSN 1338-3299.
  13. ↑ BUGEL, Walerian. „Nespoliehať sa na staré vzory otcov, ktoré už dnes nemajú významu" :Jazyk súčasného slovenského a českého pravoslávia ako možná komunikačná bariéra. Studia Theologica (Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci), 2001, roč. III, čís. podzim, s. 58 – 65. ISSN 2570-9798.
  14. ↑ OSUSKÝ, Samuel Štefan. Prvé slovenske dejiny filozofie. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1939. S. 116.
  15. ↑ a b ŠKOVIERA, Andrej. Kyjevský polemicko-apologetický rukopisný zborník s liturgiou svätého Petra. Slavica Slovaca (Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV), 2013, roč. 48, čís. 3 (supplementum)., s. 6n. ISSN 0037-6787.
  16. ↑ Listy zasväteným. Preklad Marta Jedličková, Štefan Turanský. Prvé vydanie Bratislava : Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2016. ISBN 978-80-89342-98-3. S. 182.
  17. ↑ DAVY, Marie-Madeleine. Encyklopedie mystiky. Praha : Argo, 2002. ISBN 978-80-7203-373-7. S. 69 – 72.
  18. ↑ DZUROVČIN, Daniel. Sviatočné zamyslenie: Eucharistia mení náš život [online]. Rádio Lumen, 10. 06. 2020, [cit. 2021-07-07]. Dostupné online.
  19. ↑ OKTAWIUSZ, Jurewicz. Kabasilas Mikołaj. In: Encyklopedia kultury bizantyńskiej. Ed. Oktawiusz Jurewicz. Wydanie I. Warszawa : Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego, 2002. ISBN 83-235-0011-8. S. 252.
  20. ↑ a b c d 2. K., Nikolaos. In: Lexikon des Mittelalters. Band 5. Hiera-Mittel bis Lukanien. Stuttgard, Weimar : Metzler-Verlag, 1999. ISBN 3-476-01742-7. S. 846.
  21. ↑ a b c d e f CABASILAS, NICOLAS. In: New Catholic Encyclopedia. Ed. Thomas Carson, Joann Cerrito. 2nd Ed. Vol. 2. Baa – Cam. Farmington Hills : Thomson Gale, 2003. ISBN 0-7876-4008-5. S. 836 – 837.
  22. ↑ a b Nicholas Cabasilas In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2021-07-07]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Primárne pramene

[upraviť | upraviť zdroj]
  • A Commentary on the Divine Liturgy. Preklad J. M. Hussey, P. A. McNulty. New York : St. Vladimir's Seminary Press, 1960.
  • Výklad božské liturgie. Preklad Jakub Jiří Jukl. Praha : Jiří Přeučil, 2007. 66 s. ISBN 978-80-254-0880-3.
  • P., Enepekides. Der Briefwechsel des Mystikers Nikolaos Kabasilas. Kommentierte Textausgabe. Byzantinische Zeitschrift, roč. 1953, čís. 46, s. 29 – 46. ISSN 0007-7704.

Sekundárne pramene

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ŠAK, Štefan. Svätý Nikolaj Kabasila a jeho dielo "Život v Christu". Acta Patristica : vedecký recenzovaný akademický časopis zameraný hlavne na oblasti patrológie, teológie, religionistiky, biblistiky, hermeneutiky, filozofie, pedagogiky, psychológie, sociológie a svetových a cirkevných dejín (Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove), 2014, roč. 5, čís. 11, s. 131 – 139. ISSN 1338-3299.
  • Sv. Nikolaj Kabasilas. Problematika teológie, mystiky a filantropie : zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie pri príležitosti 620. výročia zosnutia svätého Nikolaja Kabasilu. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Pravoslávna bohoslovecká fakulta, 2013. ISBN 978-80-555-0923-5.

Heslá v encyklopédiách

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nikolaos_Kabasilas&oldid=7655369“